Bratislava 17. septembra (TASR) – Podmienky ľudí so zdravotným postihnutím sa na Slovensku za 15 rokov, od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmenili. Odstraňujú sa bariéry, aj komunikačné, ľudia so zdravotným postihnutím majú právo angažovať sa v politickom živote i na správe vecí verejných. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská poukazujúc zároveň na dôležitý zákon o prístupnosti výrobkov a služieb. Slovensko podľa nej čakajú aj ďalšie výzvy.
„Cesta, na ktorú sme pred 15 rokmi nastúpili, je skutočne veľmi dlhá, ale tie výsledky aj samotní ľudia so zdravotným postihnutím pociťujú. Samozrejme, výzvy sú ďalšie,“ skonštatovala Stavrovská.
Inšpiráciou pre Slovensko pri výzvach, ktoré ho v tejto oblasti čakajú, môžu byť podľa nej aj skúsenosti zo zahraničia. Úrad komisára aj preto zorganizoval konferenciu, na ktorej sa zúčastňujú partneri z Rakúska, Poľska, Čiech a Chorvátska. Približujú, ako sa u nich zmenila situácia po ratifikácii dohovoru i to, čo sa im podarilo naplniť. Aj tým sa môže Slovensko podľa komisárky inšpirovať, ako naďalej zlepšovať kvalitu života ľudí so zdravotným postihnutím.
Príkladom môže byť prijatý zákon, ktorým iné krajiny napĺňajú článok 12 dohovoru o právach, a to, že ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na plnú spôsobilosť na právne úkony. Spoločne identifikovaným problémom sú napríklad problémy týkajúce sa vzdelávania detí so zdravotným postihnutím, podnety sa týkajú i parkovacej politiky, zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb.
Pozitívne ostatné obdobie hodnotí aj minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). „Sme približne v polčase volebného obdobia a ja pevne verím, že potvrdia to aj všetci zainteresovaní z tejto komunity, že počas tých dvoch rokov sa naozaj v tejto oblasti urobilo veľa, respektíve dosť,“ poznamenal Tomáš.
Pripomenul viaceré, podľa neho významné zmeny. Ide napríklad o novelu zákona o sociálnych službách či reformu posudkovej činnosti. Ďalšou výzvou bude podľa neho reforma financovania sociálnych služieb. „Máme už predbežný súhlas Európskej komisie s návrhom tejto reformy a práve včera sme ukončili kolo bilaterálnych rokovaní so všetkými, ktorých sa to týka,“ poznamenal Tomáš. Najneskôr 10. októbra chcú reformu predložiť do medzirezortného pripomienkového konania tak, aby bola schválená k 1. 1. 2026. Nabiehať by mala počas roka 2026 v niekoľkých fázach. Bližšie sa zatiaľ vyjadriť nechcel.
Zástupcovia zo zahraničných krajín poznamenali, že ratifikovať zmluvu, ktorá je ambiciózna, nestačí, rovnako tak nestačí prijímať zákony. Je podľa nich potrebné pozrieť sa tiež na to, aké majú dosahy na ľudí s postihnutím, či to, do akej miery sú ľudia s postihnutím zapojení do ich vytvárania.
Posun vpred vníma napríklad aj Monika Fričová, predsedníčka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Zároveň však poukázala na to, že majú aktuálne zozbieraných vyše 8200 podnetov. Priestor na zlepšenie je napríklad reálna vymožiteľnosť práva na inkluzívne vzdelávanie, veľkou témou je nedostupnosť podpory vývinu pre deti so zdravotným znevýhodnením. Pripomenula tiež pretrvávajúcu nedostupnosť niektorých sociálnych služieb. Obavy majú aj pri novele Ústavy SR, a to pri kultúrno-etických otázkach.
Podľa predsedu Slovenského paralympijského výboru Jána Riapoša je dôležité, že aj ľudia zo zdravotným postihnutím sú ľudia a nie paragrafy, kvituje tiež funkciu komisára. Pripomenul však, že ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda a treba tiež myslieť na to, či je dohovor v súčasnosti aktuálny a či ponúka ľudský rozmer zapojenia ľudí so zdravotným znevýhodnením napríklad aj v oblasti športu.
ZDROJ: TASR
