Bratislava 19. septembra (TASR) – Kým domácnosti s deťmi majú nízky daňový klin a čistý príjem zvýšený o rodinné prídavky, tak slobodní bezdetní ľudia ho majú vysoký aj z dôvodu, že veľkú časť ceny práce im pohlcujú sociálne odvody. Daňový klin, ktorý vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou vyplatenou zamestnancovi, by sa mal znížiť pre slobodné osoby s nízkou mzdou napríklad formou kompenzácie časti sociálnych odvodov. Zhodnotil to ekonóm Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Anton Marcinčin.
„Slovensko by pri svojej úrovni odmien zamestnancov nemalo ďalej zvyšovať daňové zaťaženie práce. Skôr by malo hľadať cestu znižovania odvodov na sociálne zabezpečenie (napríklad ich čiastočným financovaním z verejného rozpočtu) a vyrovnania daňového zaťaženia zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb,“ uviedol Marcinčin.
Podiel súčtu výnosu daní z príjmu, odvodov na sociálne zabezpečenie a dane zo mzdy a pracovnej sily na hrubom domácom produkte (HDP) je na Slovensku na úrovni 18,8 %. V členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je to 17,6 %. Rozdiel nie je podľa odborníka vysoký, avšak slovenské výnosy sú vyššie ako tie v Maďarsku či Lotyšsku, kde je to 16 %. Naopak, slovenské výnosy sú porovnateľne rovnaké s Estónskom aj Českom a výrazne nižšie ako v Slovinsku, Taliansku či Rakúsku. Tieto výnosy však neobsahujú príspevky do druhého piliera, po ich započítaní vo výške jedného percenta HDP sa slovenské výnosy zo zaťaženia práce zvýšia na 19,8 %.
Odborník vyčíslil, že napríklad domácnosť zárobkovo činných osôb s dvoma deťmi, kde jeden člen zarába 100 % a druhý 67 % priemerného zárobku, má po vyčíslení daňový klin na úrovni 32 %, a to aj po zarátaní príspevkov do druhého piliera. Európsky priemer je pritom 38 %. Slobodná a bezdetná osoba so 67 % priemerného zárobku má aj po započítaní príspevkov do druhého piliera daňový klin celkovo 42 %, čo je potenciálne podľa odborníka štvrtý najvyšší v EÚ.
„Čisté zárobky sú na Slovensku nízke nie pre vysoké daňové zaťaženie, ani pre produktivitu práce, ale skôr pre nedostatočnú vyjednávaciu pozíciu zamestnancov,“ dodal Marcinčin s tým, že nízky podiel odmien na HDP je potrebné zvyšovať aj posilnením kolektívneho vyjednávania. Rovnako je potrebné sa pozrieť na vplyv agentúrneho zamestnávania a nútených živností na výšku miezd.
ZDROJ TASR