Invalidný dôchodca môže aj po priznaní invalidity a invalidného dôchodku naďalej pracovať. Ak to zdravotný stav dovoľuje a nebude vykonávať prácu, ktorá by mu mohla spôsobiť ešte väčšiu invaliditu, invalidný dôchodca sa môže zamestnať na hlavný, vedľajší pracovný pomer, na dohodu, aj na živnosť a zároveň poberať invalidný dôchodok. Dovoľuje to zákon o sociálnom poistení.
Invalidný dôchodca môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť, teda pracovať na pracovný pomer, dohodu alebo živnosť, bez ohľadu na to, akú má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Niektoré druhy invalidity a ochorenia invalidného dôchodcu majú prácu dokonca ako súčasť terapie. Pri duševných chorobách fyzická práca pozitívne vplýva na zdravotný stav a stabilizáciu ochorenia.
Invalidný dôchodca si prácou invalidný dôchodok nezvýši
Pracujúci invalidní dôchodcovia, aj napriek dôchodkovému poisteniu počas práce, nemôžu získať vyšší invalidný dôchodok. To je možné len pri zhoršení zdravotného stavu alebo čiastočne pri doplatení dôchodkového poistenia pred dátumom prvého priznania invalidného dôchodku.
Invalidný dôchodca môže o zvýšenie invalidného dôchodku požiadať pobočku Sociálnej poisťovne prislúchajúcu k miestu trvalého pobytu. Zdokladovať musí odborné lekárske nálezy a deklarovať tak zhoršenie zdravotného stavu. Lekárske nálezy prehodnotí posudkový lekár a stanoví podľa zákona stupeň invalidity. Ústredie Sociálnej poisťovne potom stanoví výšku sumy invalidného dôchodku.
Kedy a ako žiadať o zvýšenie invalidného dôchodku
Invalidný dôchodca nemá veľa možností, ako si zvýšiť invalidný dôchodok. Ten je vypočítaný Sociálnou poisťovňou podľa aktuálnej miery funkčného postihnutia a nárok na invalidný dôchodok vzniká až po dosiahnutí hranice 41 % a viac. Miera funkčného postihnutia a počet odpracovaných rokov pri prvom priznaní invalidného dôchodku má pritom priamy dopad na výšku invalidného dôchodku.
Aby ste mohli podať žiadosť o zvýšenie a prepočítanie invalidného dôchodku, musíte mať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pod 70 percent. Ak je percentuálna miera postihnutia vyššia, považujete sa za plne invalidných a vypláca sa vám najvyššia možná suma.
Cesta, ako si zvýšiť invalidný dôchodok je teda taká, že ak sa vám zdravotný stav zhorší a percentuálna miera postihnutia je nižšia ako 70 percent, môžete uspieť. Ak sa vám to nepodarí, máte možnosť odvolať sa alebo ísť súdnou cestou podľa príslušnosti súdu – okresný, krajský, najvyšší, Ústavný súd, alebo môžete zažalovať Slovenskú republiku na Európskom súdnom dvore. Ak je percentuálna miera postihnutia vyššia ako 70 percent, nie je možné už získať vyšší invalidný dôchodok.
Nezamestnaný invalidný dôchodca môže byť evidovaný na úrade práce
Nezamestnaný invalidný dôchodca môže byť evidovaný na úrade práce, ak mu jeho zdravotný stav dovoľuje pracovať. Invalidný dôchodca sa môže zamestnať na hlavný alebo vedľajší pracovný pomer, na dohodu ale aj na živnosť a z úradu práce žiadať o príspevok na zriadenie chráneného pracoviska alebo chránenej dielne. Ak hľadáte prácu, môžete požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého pobytu.
Potrebné doklady: tlačivo z úradu práce, občiansky preukaz, fotokópie potvrdení o zamestnaní alebo doklad o spôsobe ukončenia pracovného vzťahu, kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, o kurzoch a certifikátoch, doklad o invalidite zo Sociálnej poisťovne alebo posudok z útvaru sociálneho zabezpečenia a ďalšie doklady potrebné na evidenciu podľa aktuálnych predpisov a zákonov.
Nezamestnaný invalidný dôchodca môže poberať dávky v hmotnej núdzi
Ak ste sa už ako invalidný dôchodca zaevidovali na úrade práce ako nezamestnaný zdravotne postihnutý občan a predtým ste pracovali, môže vám vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak váš invalidný dôchodok nedosahuje hranicu životného minima, môže vám vzniknúť nárok na dávky v hmotnej núdzi. Počas evidencie na úrade práce sa môžete zúčastňovať aktivačných prác a poberať príspevok alebo ďalšie sociálne dávky a príspevky z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Úrad práce poskytuje ďalšie služby invalidným dôchodcom a nezamestnaným
„Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vám pritom poskytuje možnosti a služby, ktoré by vám mohli pomôcť opätovne sa zamestnať.
– informačné a poradenské služby pri voľbe povolania, výbere zamestnania vrátane jeho zmeny a adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní,
– informácie o voľných pracovných miestach na Slovensku i v zahraničí
– služby informačných a poradenských stredísk, kde majú aj občania so zdravotným postihnutím možnosť bezplatne využívať počítačové vybavenie, tlačiareň a multifunkčné zriadenie za účelom samoobslužného vyhľadávania voľných pracovných miest, aktuálnych informácií o trhu práce doma aj v zahraničí, ako aj informácií o životných a pracovných podmienkach v krajinách Európskej únie,
– informácie o termínoch výberových konaní a búrz práce, ktoré organizuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
– informácie o agentúrach podporovaného zamestnávania, ktoré poskytujú odborné poradenské služby aj občanom so zdravotným postihnutím,
– odborné poradenské služby,
– vzdelávanie a prípravu pre trh práce,
– príspevky na podporu zamestnávania uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím (napr.: na samostatnú zárobkovú činnosť a na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s jej prevádzkovaním, na zriadenie a úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľom, na činnosť pracovného asistenta a iné).“
Nezamestnaný invalidný dôchodca a životné minimum
Ak máte invalidný dôchodok nižší ako je životné minimum, patríte k dôchodcom s nízkymi príjmami, ktoré si môžete zvýšiť dávkami v hmotnej núdzi z úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého pobytu. Tento stav sa dotýka najmä čiastočne invalidných dôchodcov.
V tomto prípade môžete požiadať o dávku v hmotnej núdzi, pretože vám môže vzniknúť nárok na jej vyplácanie. Počas vyplácania dávky v hmotnej núdzi však nemôžete mať spravidla žiadny iný príjem okrem invalidného dôchodku. Posudzovaní ste s ostatnými členmi jednej domácnosti a suma príjmov členov v spoločnej domácnosti nemôže presiahnuť priemernú sumu životného minima na osobu v domácnosti.
