Tesne po slávnostnom odovzdávaní medailí za úspechy v 5. ročníku olympiády parkinsonikov oznámil Jan Škrkal, že budúcoročná olympiáda sa bude konať na Slovensku. Zástupkyne OZ Spoločnosť Parkinson Slovensko (SPS) Zuzana Michalková a Katarína Félixová prevzali z jeho rúk dekrét, ktorým sa začína písať kapitola štatútu putovného športového podujatia.
„Je to pre nás pocta. Už vieme, že 6. ročník Parkinsoniády sa bude konať v piešťanskom Medical Welness Hotel Máj. Výhodou pre nás je, že v hoteli je plavecký bazén. Určite ho naplno využijeme. Okrem toho zabezpečíme v rámci programu ďalšie zaujímavé aktivity. Chceme ponúknuť poradenstvo lekára a sociálnej pracovníčky. Uvažujeme aj o prizvaní psychológa. Niektorí účastníci potrebujú sprievod, tým ponúkneme možnosť zahrať si šach. Samozrejme, všetko je v štádiu príprav, program sa upresní podľa požiadaviek účastníkov športového turnaja,“ uviedla Katarína Félixová, predsedníčka SPS.
Vráťme sa však trochu k nedávno ukončenej Parkinsoniáde, ktorá sa konala Dubňanoch. Zo Slovenska sa zúčastnilo 30 pacientov postihnutých neurodegeneratívnou Parkinsonovou chorobou, ktorí si odniesli domov 9 medailí. Spolu s ďalšími rovnako postihnutými z Českej republiky, Poľska a Rakúska si zasúťažili v hode šípkami, kope na bránku, stolnom tenise, hode do basketbalového koša, petangu, bowlingu, curlingu, streľbe zo vzduchovky, hode krúžkami a streľbe na terč.
„Tieto stretnutia nám dávajú veľmi veľa. Odovzdávame si skúsenosti ohľadom prekonávania rôznych príznakov a nástrah ochorenia. Veľa pacientov odmieta chodiť medzi ľudí von, lebo sa hanbia za svoje stavy. Keď majú možnosť stretnúť niekoho z rovnakým osudom, tak sa toho vždy radi chopia. Je veľmi povzbudzujúce stretnúť niekoho, kto je vyrovnaný z ochorením. Ukáže nám to silu a odhodlanie a rozhodne pomôže zvýšiť psychickú aj fyzickú pohodu. Môžeme na stretnutí spoznať niekoho, kto je na tom horšie ako sme my sami. Pôsobí motivujúco, ak napriek tomu sa postaví a ide si zašportovať. Parkinsonova choroba nás obmedzuje v pohybe a často nie sme schopní kontrolovať svoje vlastné telesné funkcie. Hocikedy nás zablokuje v polovičke pohybu. Napriek tomu sa musíme snažiť zostať v pohybe. Proti týmto stavom sa dá bojovať len pravidelným pohybom,“ dodala Katarína Félixová.
