V tejto práci by som sa chcel zaoberať diskurznou etikou a možnosťami jej využívania z hľadiska riešení niektorých etických a politických problémov súčasnosti, ktoré propagujú média v rámci agenda-setting-u. Najprv sa pokúsim definovať samotný pojem diskurznej etiky na základe prác J. Habermasa a Karl-Otta Apela, ktorý položili základy tejto problematiky. Pre naše potreby postačí priblíženie základov teórie komunikatívneho konania (J. Habermas) a predstavy neohraničeného komunikačného spoločenstva (K.O. Apel).
Priblíženie Habermasovej koncepcie:
J. Habermas sa zaoberá danou problematikou vo svojom hlavnom diele : Teória komunikatívneho konania /1981/ „Filozofia sa dnes už nemôže vzťahovať k celku sveta, prírody, dejín spoločnosti v zmysle totalizujúceho vedenia.“ / 1.,150/ Z uvedeného citátu, ktorý sa nachádza v úvodnej časti vyššie menovanej práce vidím hlavnú Habermasovu snahu spočívajúcu v prekonaní jednostrannosti zdôvodňovania zo základov, teda z nejakého fundamentu, ktorý by si nárokoval na to, že dospeje ku konečnej všeobecnej platnosti, ku ktorej sa nedá dospieť na základe jedného absolútne platného fundamentu, ale iba konaním, ktoré nie je jednostranné, čiže konaním založeným na platnej argumentácií, ktorá vedie ku konsenzu. Na to aby sa odstránila jednostrannosť bolo potrebné orientovať sa na formálne pravidlá racionality poznávania, jazykového dorozumievania a konania. Tieto formálne pravidlá by mali byť podchytené teóriou komunikatívneho konania, samotný pojem konanie už existuje v niekoľkých (Habermas uvádza tri modifikácie) modeloch. Pojem konanie v sebe obsahuje predpoklad jazykového média, teda niekoho, kto jazyk používa s istým zámerom. Habermas hovorí o troch modeloch konania, ktoré využívajú jazyk ako jednostranné médium :
A) Teleologický model považuje jazyk za jedno z viacerých médií, ktoré sú orientované na vlastný prospech. / z gr. telos – cieľ /.
B) Normatívny model považuje jazyk iba za médium, ktoré vedie ku konsenzu len tých, ktorý aktualizujú už jestvujúci normatívny súhlas.
C) Dramaturgický model považuje jazyk za médium sebainscenácie vzťahujúcej sa na divákov.
Po týchto troch modeloch nasleduje štvrtý : Model komunikatívneho konania, ktorý ako jediný zohľadňuje rovnakou mierou všetky funkcie jazyka. Je to typ konania orientovaný na dorozumievanie (nie však vo význame komunikatívnej každodennej praxe). „Procesy dorozumievania smerujú ku konsenzu, ktorý spočíva v intersubjektívnom uznávaní nárokov na platnosť.“/ 1.,158/ Habermas hovorí o štyroch požiadavkách platnosti reči : a) zrozumiteľnosť /všetci účastníci diskurzu si musia rozumieť/ , b) pravdivosť /v morálnom zmysle/, c) správnosť /uvedených argumentov/, d) hodnovernosť. Konsenzus sa musí diať v beznátlakovej komunikácií na základe racionálnej argumentácie. Najdôležitejším bodom je, že nejestvujú nijaké kritériá a ani nijaký fundament ktorý by bol nezávislý od diskurzu a mohol by určovať konsenzus inak než platnou argumentáciou. Účastníci diskurzu pritom dobrovoľne prijímajú požiadavky platnosti reči.
Apelovo komunikačné spoločenstvo :
Apel poukazuje na dve formy racionality :
a) konsenzovo – komunikatívna
b) strategická
Pričom strategická je zameraná na dosahovanie subjektívnych cieľov jednotlivca a konsenzovo – komunikatívna na riešenie všetkých ľudských problémov, ktoré prechádzajú za hranice osobného záujmu jednotlivca. Podľa Apela je potom automatické, že konsenzívna racionalita predpokladá apriórne pravidlá a normy pre všetkých, ktorý sa zúčastňujú diskurzu, Apel využíva pojem: neohraničené komunikačné spoločenstvo.
V takomto spoločenstve zavádza dve pravidlá:
a) všetkých ľudí vnímame ako rovnocenných partnerov a to aj vtedy ak sa jedná o konflikt dvoch strán /je dobré sa usilovať o zavedenia kritéria ku konsenzu u všetkých zúčastnených /2.,263/,
b) všetko riešiť len na základe argumentov spejúcich ku konsenzu. Takže v neohraničenom komunikačnom spoločenstve sa všetko musí riešiť len a len na základe argumentov. /2.,251/
Dve vyššie spomenuté pravidlá tvoria tzv. „základnú etickú normu“, ktorú musí prijať každý argumentujúci. Dá sa teda povedať, že sa jedná o metanormu argumentácie, ktorá vedie ku konsenzom, teda k ďalším normám, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé situácie. Apel rieši problematiku neohraničeného komunikatívneho spoločenstva zavedením fundamentu argumentácie, teda istých metodických podmienok diskurzu.
Diskurzu do ktorého by mali keďže sa jedná o neohraničené spoločenstvo vstupovať všetci nielen tí, ktorý prijmú spomínaný fundament. Týmto akoby sa pre mňa negoval samotný cieľ,kvôli ktorému niečo také ako diskurzná etika vzniklo. Cieľ,v ktorom sa má uskutočniť niečo také ako neohraničené komunikačné spoločenstvo. Pre takéto spoločenstvo je nepredstaviteľné aby sa výber členov konal na základe a priori (!) prijatia istej metanormy.
Agenda-setting
Je teória , že masmédia majú veľký vplyv na publikum pri svojom výbere príbehov na uvažovanie, dôležitosť správ na jednanie masy vo verejných veciach.
Hlavnou zásadou teórie agenda-setting je nápadný rys presadzovať, alebo schopnosť hromadných oznamovacích prostriedkov preniesť dôležitosť mediálnych obsahov na masy a programovať jednanie jedinca v spoločnosti.
Diskurz o jednaní médií
Sloboda a nezávislosť
Otázka slobody a nezávislosti médií je stále v odborných kruhoch prejednávanou témou. Na jednej strane je to vplyv vo verejnoprávnych médiách v rámci politickej špičky a na druhej strane sú to záujmové skupiny v súkromných médiách a ich investori.
Aj keď žijeme v spoločnosti, kde médiá sú hodnotené ako nezávislé a slobodné, v priebehu času a histórie sme sa mnohokrát presvedčili o tom, že médiá sa nedokážu brániť politickým a ekonomickým záujmom lobistických skupín a jednotlivcov.
Rozmanitosť spravodajského obsahu
Je množstvo nových médií a ich obsahov v čase a priestore. Na druhej strane v rôznorodosti obsahov sa mediálne nevyspelý jedinec, neschopný filtrovať a triediť jednotlivé obsahy stáva obeťou médií ako prívrženec jednotlivých obsahov a médiá svojou rozmanitosťou poskytujú uspokojenie širokých más v obsahu a tým je pre ne jednoduchšie pripútať si k sebe masy, na ktoré majú vplyv na myslenie, konanie a chovanie sa v spoločnosti.
Objektivita spravodajstva
Večne diskutovaný problém médií je, objektivita spravodajstva. Ako som už spomínal, médiá majú vplyv na masy a ich sloboda a nezávislosť je spochybniteľná. Často krát dochádza hlavne v súkromných komerčných médiách s rôznorodým obsahom k jednostrannosti a obhajovanie jednotlivých strán a ich presadzovanie v spoločnosti. Hodnotiť však jednotlivé médiá mi neprislúcha a túto úlohu prenechávam pre Radu pre vysielanie a rentransmisiu Slovenskej republiky. Pravidelne na svojich zasadnutiach prerokúva a udeľuje pokuty za obdobné jednanie médií a ich neobjektivitu v rámci spravodajstva a jednotlivých príspevkov v rámci hodnotiacich a spravodajských príspevkov.
Možnosti využitia diskurznej etiky v súčasnosti:
V súčasnosti je etika vo veľmi vážnej pozícií. Nemôžme odhliadnuť od potreby istej globálnej etiky, s ktorou práve diskurzná etika súvisí. Samozrejme ku komunikácií nad problémami súčasnosti musia byť prizvaní všetci, nie len predstavitelia svetových veľmocí, ale predstavitelia každého národa, pretože rozhodovať o živote našej planéty nemajú niektorí právo viac ako iní. Prostredníctvom médií však dochádza k nastoľovaniu tém a názorov práve týchto veľmocí. Najzaujímavejšie je to, že práve najväčšie právo rozhodovať si zobrali krajiny, ktoré najviac poškodili život na Zemi. Je samozrejme otázne,či budú ochotné pristúpiť na riešenia, ktoré by boli pre nich prinajmenej nevýhodné. A samozrejme,kto z nás si vie predstaviť v jednom diskurze obyvateľov najchudobnejších oblastí sveta s tými najbohatšími? Môžete odpovedať, že vy áno, ale potom si aj viete dosť dobre predstaviť, ako by to vyzeralo…
Ale nie len v oblasti globálnej ekológie a politiky, ktoré sa snažia nájsť riešenia problémov súčasnosti a médiá spolupracujú pri nastoľovaní podobných otázok, je potrebný diskurz, ale aj v oblasti „starej“ etiky, ktorá sa orientuje na človeka a jeho vzťah k sebe samému a svojmu životu.
Dnes máme pred sebou často diskutované problémy interrupcie a eutanázie. Tu ale musí byť iný diskurz, ako v globálnych otázkach, a iný ako v tzv. spoločenských diskusiách, ktoré sa dejú na Slovensku prostredníctvom médií, a nesú sa v duchu získavania priaznivcov na jednu, či druhú stranu. Dôvod zlyhávania diskurzu pri riešení závažných otázok týkajúcich sa človeka je prostý : ľudia majú stanoviská, z ktorých neustúpia. Či už sa jedná o náboženskú vieru, pohodlie alebo osobnú skúsenosť. Samozrejme slobodu rozhodovať sa nemôže nikomu brať a diskurzy plnia aspoň tú úlohu,aby si človek nemyslel, že existuje iba jeho názor a samozrejme občasný vplyv iných argumentácií mu názor doplní, alebo zmení. Preto by som povedal, že spoločenské diskurzy by sa mali na tie najpálčivejšie témy robiť priebežne, využívať v tom nové technológie (internet), a nie pár týždňov pred hlasovaním o zákone, prípadne vstupe do Európskej únie, zavedení Lisabonskej zmluvy či prijatia Eura. A tak isto by sa mali robiť neohraničené diskurzy na celosvetových úrovniach, pretože ľudia nie sú zodpovední len za seba, ale za celú planétu.
Diskurz by mal byť aplikovaný na riešenie určitých problémov, s ktorými sa stretávame dennodenne, aby sme si zvykli prijímať opačné názory, tým chcem povedať toľko,aby sme uvážili ich argumentáciu. Pretože keď automaticky budeme odmietať druhú stranu,nikdy nebudeme môcť sami sebe odpovedať na otázku: Prečo odmietam názor druhého?
Samozrejme musíme mať na pamäti, že všetko naše diskurzné konanie má za úlohu konsenzus.
LITERATÚRA :
- IVAN BURAJ A KOL. : SOCIÁLNA FILOZOFIA,J. HABERMAS : TEÓRIA KOMUNIKATÍVNEHO KONANIA., UK, BA 1998.
- ZA ZRKADLOM MODERNY, KARL – OTTO APEL : SITUÁCIA ČLOVEKA AKO ETICKÝ PROBLÉM, ARCHA, BA 1991.
- http://en.wikipedia.org/wiki/Agenda-setting_theory
