Stigma je znak, znamenie, poznačenie. Ak našinec prizná, že má duševné problémy, je stigmatizovaný, má akoby „vypálené znamenie“ menejcenného, neschopného, nebezpečného. Nič z toho nie je pravda. Keď človek vyhľadá odborníka, môže aj s duševnou poruchou žiť a pracovať. Ale je tu veľké ale! Žiaľ ľudia s duševnými poruchami, ktorí sa neliečia, môžu skončiť ako bezdomovci alebo v lepšom prípade odkázaní na invalidný dôchodok.
Liga za duševné zdravie založená psychiatrom Prof. Breierom a výtvarníkom Martinom Knutom už pätnásť rokov pomáha znížiť stigmatizáciu ľudí trpiacich duševnými poruchami a tak pomáhať aj tým, ktorí napriek duševným problémom dokážu normálne žiť a pracovať. Duševné a citové problémy má každý a u každého človeka bez ohľadu na vzdelanie môžu tieto problémy dať podnet na rozvinutie duševnej poruchy. Niekedy je to vec genetiky a niekedy poruchu spúšťajú vonkajšie faktory, ako napríklad tragické udalosti alebo ekonomická kríza. Neliečené duševné poruchy sa stávajú celoživotným problémom, znižujú kognitívne funkcie mozgu a vrhnú človeka do zajatia invalidného dôchodku. Trpí človek vylúčený zo spoločnosti, neschopný zarábať peniaze a trpí stigmou celá jeho rodina a štát stojí jeho sociálna dávka a celoživotná liečba mnoho finančných prostriedkov.
Bojujeme o dušu
Liga za duševné zdravie pripravila celoslovenskú destigmatizačnú kampaň a zbierku na podporu duševného zdravia. Kampaň bude prebiehať v spolupráci s mestami, so strednými školami, v médiách, v MHD. Zbierka v uliciach Slovenska sa koná od 11.septembra do 14.septembra 2014, prostredníctvom tisícov dobrovoľníkov zo stredných škôl a z občianskych združení.
Do zbierky Dni nezábudiek sa môžete zapojiť tromi spôsobmi: vložením sumy do pokladničky dobrovoľníka v uliciach Slovenska od 11. 9. do 14. 9. 2014, trvalým príkazom alebo zaslaním jednorazovej sumy na čísla účtov: Sberbank 4040154029/3100 a Poštová banka 20266500/6500 až do konca roka 2014, zaslaním SMS v hodnote 2,- € u všetkých operátorov do 31.10.2014 na číslo: 833
Ako pomáha Zbierka Dni nezábudiek ?
Finančné prostriedky získané v Zbierke putujú do regionálnych združení na financovanie podporných projektov, ako sú denné stacionáre, chránené dielne či rehabilitačné centrá. Časť financií využijú stredné školy na vzdelávanie a rozvoj sociálnych zručností. Ostatné financie slúžia na udržanie kontinuity dlhoročných a overených programov. Nekorektné informácie stoja človeka dlhoročné utrpenie a štát veľa peňazí zo štátneho rozpočtu. Destigmatizačná kampaň a Zbierka Dni nezábudiek pomáha občanom našej krajiny mať dostatok informácií o duševnom zdraví a vyhnúť sa tak dlhým práceneschopnostiam a invalidným dôchodkom. Duševné poruchy tvoria totiž spolu s kardiovaskulárnymi a onkologickými chorobami najdrahšie ochorenia. Prevencia je vždy lepšia ako liečba, pri chorobe trpí nielen pacient ale aj jeho rodina.
MUDr. Alxandra Bražinová, členka Správnej rady LDZ SR, vysokoškolská pedagogička Trnavská univerzita : „Napriek tomu, že človek tuší, alebo dokonca vie, že má prejavy narušeného duševného zdravia, nevyhľadá odborníka, lebo sa bojí: „čo by na to ľudia povedali?!“. Preto sa často stáva, že keďže človek nevyhľadá odborníka včas, jeho príznaky prepuknú do akútneho stavu duševnej poruchy, ktorú už je nevyhnutné klinicky liečiť. V lepšom prípade sa na liečbu podujme, i keď už možno nebude natoľko úspešná, ako keby sa liečil v skoršom štádiu prejavov. V horšom prípade sa nelieči vôbec, ale vtedy sa často takémuto človeku zrúti svet – kvôli prejavom neliečeného ochorenia často príde o zamestnanie, niekedy aj o rodinu, domov, môže dokonca skončiť na ulici…!
Stigamtizácia sa prejavuje aj tým, že ľudia, ktorí sa na určité duševné ochorenie liečia, ale naďalej pracujú, sa snažia svoju liečbu maximálne skrývať. Zo strachu zo straty zamestnania „keby sa šéf a kolegovia dozvedeli…“ Takíto ľudia potom žijú v strese, aby sa neprišlo na to, že „majú problémy“, aby im to neuškodilo. Pričom keby sa v našej spoločnosti viac hovorilo o tom, že duševné poruchy sú u ľudí časté, že každý má v rodine niekoho, kto sa s nejakou duševnou poruchou stretol, ľahšie by sa ľuďom riešila odborná liečba.
Podľa medzinárodných prieskumov každý druhý človek zažije počas svojho života nejakú duševnú poruchu, či už len epizódu, alebo dlhodobé ochorenie. Aktuálne sa na nejakú duševnú poruchu lieči takmer pätina populácie. Ako je to na Slovensku? Najčastejšie ochorenia, na ktoré sa ľudia v SR liečia, sú syndróm závislosti od alkoholu, poruchy nálad (sem patrí aj depresia) a úzkostné poruchy. Počet liečených sa za posledných 15 rokoch v týchto ochoreniach takmer strojnásobil! Vysvetľujeme si to jednak tým, že v dnešnej stresujúcej dobe a v období po ekonomickej kríze zrejme počet ochorení v populácii stúpa, ale tiež tým, že ľudia už vedia viac o duševných poruchách a možnosti ich liečby. Vedia o tom viac najmä vďaka osvetovej práci organizácií, ako je Liga za duševné zdravie, ktorá pomocou kampaní a iných aktivít šíri informácie o duševnom zdraví.
V našom výskume sme však odhadli, že napriek zvyšujúcemu sa povedomiu je v SR ešte mnoho ľudí, ktorí zrejme trpia príznakmi duševných porúch, z rôznych dôvodov sa však neliečia. Odhadujeme, že to v roku 2013 bolo 600 tisíc ľudí s úzkostnými poruchami, 500 tisíc s poruchami nálad (teda najmä depresia) a 150 tisíc ľudí so závislosťou od alkoholu – toto sú ľudia, ktorí zrejme majú prejavy daných ochorení, ale neliečia sa.“
NAŠIM POSLANÍM JE ZAČLENIŤ ĽUDÍ S DUŠEVNÝMI PORUCHAMI DO SPOLOČNOSTI A PRINAVRÁTIŤ IM ĽUDSKÚ DÔSTOJNOSŤ.
Tlačová správa, Liga za duševné zdravie SR
