Hovorme spolu o duševnom zdraví
V máji sme využili esenciu benefitov internetovej komunikácie v projekte „Len 5 minút“, v ktorom sme oslovili verejnosť, aby nezabúdala hovoriť o svojom vlastnom duševnom zdraví. Nabádali sme spolu s mienkotvornými osobnosťami, aby každý z nás hovoril so svojimi blízkymi o duševných a citových veciach. Stretli sme sa s veľkým záujmom aj s mnohými otáznikmi.
Ako hovoriť o duševnom zdraví? Hovoriť aj o duševných poruchách? S kým sa zhovárať? Niekto by sa aj rád porozprával, ale vraj nemá s kým. Alebo naopak, komu sa zdôveriť s takýmito nesmierne citlivými a intímnymi témami? Pripravili sme s terapeutkou Jolanou Kusou rady o tom, ako viesť rozhovory o duševnom zdraví, podľa toho v akých situáciách sa človek práva nachádza.
V rámci jesennej kampane vás chceme vyzvať, aby ste pokračovali a hľadali svoje blízke osoby, či už v rodine alebo medzi priateľmi a zhovárali sa o svojom duševnom prežívaní. Je to dôležité pre uchovanie vášho zdravia! Ak prežívate šťastie spolu s ostatnými, vaša radosť je väčšia – a ak zdieľate svoje nešťastie s blízkymi, váš smútok je menší.
Prečo to robíme? Naučíme vás nebáť sa choroby a nebáť sa chorého. Na Slovensku stále veríme rôznym mýtom a poverám a preto neveríme, že aj s duševnou poruchou sa dá normálne žiť. Je to aj preto, že stigma spojená s duševnou poruchou bráni nám v Lige, aby sme vám dlhodobo predstavovali ľudí, ktorí si aj s duševnou poruchou žijú dobre, pracujú a majú rodinu.
V rámci stigmatizácie sa ľudia, ktorí žijú medzi nami a pracujú a majú svoje rodinné a spoločenské zázemie, nechcú priznávať so svojimi duševnými problémami, resp. s tým, že sa liečia. Je to ich výsostné právo a niet sa im čo čudovať. Len čo by sa totiž „rozkríklo“, že sa liečia na diagnostikovanú duševnú poruchu, hneď by sa našli „mudrci“, ktorí by za ich bežnými (inak normálne tolerovanými) chybami videli duševnú poruchu. Boja sa, a celkom oprávnene, že by prichádzali o prácu, o svoju ľudskú dôstojnosť, o živobytie a o celý svoj život.
Naša nevedomosť a predsudky škodia týmto ľuďom. Svojou nevzdelanosťou bránime ich kvalitnej a rýchlej liečbe. Pretože mnoho ľudí sa radšej k duševnej poruche neprizná a ani sa nelieči! Ich porucha sa zhoršuje a ich liečba sa predĺži – ak k nej vôbec príde! Najhoršie je keď sa nádejný pacient k liečbe ani nedostane, choroba ho prevalcuje, on stratí prácu aj svoj súkromný život. Naše edukačné kampane vysvetľujú nesprávne názory a predsudky a zachraňujú tým mnohé ľudské osudy.
Možno sa vďaka korektným a správnym vedomostiam o vzniku a liečbe duševných porúch, ako sú alkoholizmus, ADHD, depresia či schizofrenia, aj vy naučíte nebáť sa týchto duševných porúch (aj keď sú nepríjemné) a možno sa naučíte nebáť sa ľudí trpiacich duševnou poruchou. Oni si ju nevybrali a duševná porucha môže stretnúť každého, neodvíja sa od vzdelania či bohatstva alebo nebodaj silnej vôle. Nedá sa vydržať, dá sa len liečiť s psychoterapeutom. My ostaní môžeme pomáhať alebo škodiť.
Pomôžte nám pomáhať !
