Novela zákona o sociálnych službách, konkrétne §72 z roku 2010, a jeho súladu s Ústavou SR, Zmluvou o Európskej únii i Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, zaväzuje prijímateľov sociálnych služieb a ich rodiny platiť za odbornú činnosť – pomoc pri odkázanosti osoby na pomoc inej osoby.
Podľa Martina Halása, zástupcu Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA), štát diskriminuje prijímateľov sociálnych služieb a porušuje všeobecnú prístupnosť k službám verejného záujmu štátu. Ide o vysoké poplatky, ktoré seniori a osoby so ZŤP musia platiť v zariadeniach sociálnych služieb. Tie sa vypočítavajú z nákladov na mzdy, platy a odvody zamestnancov sociálnych zariadení.
Prístup k službám verejného záujmu štátu je základné právo zahrnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Vo vyhlásení Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v reakcii tvrdí, že ustanovenia zákona o sociálnych službách sú v súlade s medzinárodnými právnymi dokumentmi. Uviedlo, že klient sociálnych zariadení platil úhradu za opatrovanie už dávno predtým, ako sa prijala novela v roku 2010. Podľa ministerstva sa nemožno stotožniť ani s názorom, že sociálne služby nie sú dostupné pre klientov z dôvodu platenia úhrady za opatrovanie. Zdôrazňuje, že aj klient, ktorý nemá dostatočný príjem, má nárok na poskytovanie sociálnej služby. V zákone o sociálnych službách sa uplatňuje ochrana príjmu klienta pred neprimeranou úhradou.
IVRA v tejto súvislosti 4. septembra 2012 požiadala Generálnu prokuratúru SR a v marci tohto roka aj ombudsmana o začatie konania a podanie podnetu na Ústavný súd SR. Očakáva, že príslušné ustanovenie bude na základe nálezu a vyjadrenia Ústavného súdu SR odstránené zo zákona skôr, než by mala vstúpiť do platnosti od roku 2014 celková koncepčná zmena zákona.
