Hedonizmus je podľa Malého slovníka filozofie definovaný ako „názor, podľa ktorého jediným cieľom ľudského života je slasť a vyhýbanie sa utrpeniu, toto úsilie pokladá za meradlo morálnosti“. Naproti tomu jedna zo štyroch budhistických právd znie: „Život je utrpenie.“
Prejavy a pôsobenie hedonistického správania sa, a do značnej miery i nevedomej realizácie, sa budem snažiť poukázať na štatistickom základe a na implementácii siedmych cností a siedmych smrteľných hriechov, ktoré kresťanské učenie dáva do roviny so svojimi desiatimi prikázaniami, získanými od Boha Mojžišom.
Podľa dostupnej štatistiky v roku 1988 bolo na Slovensku viac ako 1,2 milióna komunistov. V sčítaní obyvateľstva si v roku 1991 uviedlo 89,9 % obyvateľov Slovenskej republiky príslušenstvo k jednému z vierovyznania cirkví registrovaných na Slovensku. V roku 2001 to ešte stále bolo viac ako 87 % obyvateľstva hlásiaceho sa k jednej z 23 registrovaných cirkví na Slovensku. Všetky tieto cirkvi historicky majú základ v Starom zákone, a teda v desatoro prikázaniach, a v už spomenutých cnostiach a smrteľných hriechoch.
PÝCHA – PONÍŽENOSŤ
Od roku 1989 sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré prešli od plánovaného hospodárstva k hospodárstvu trhovému. Zdroje sa začali hromadiť v rukách jednotlivcov a celkové výsledky ekonomiky rástli, a tak sa zvyšujú aj priemerné hodnoty ekonomiky. Zrazu sme si prestali vážiť osoby, ako také, a začali sme veľkú časť svojho bytia posudzovať zo stránky ekonomickej. Postavenie obyvateľstva bolo posudzované na základe výšky konta a honor prisudzovaný podľa svetskej moci, ktorá opätovne mala pramene len v peniazoch a majetku.
Zaostalosť, či vyspelosť krajín sa posudzuje podľa ekonomiky. A tak v priebehu niekoľkých rokov, mesiacov a dní, povstalo z ľudu niekoľko rýchlo- zbohatlíkov uznávaných jednak v kruhoch politických, spoločenských, a v neposlednom rade i cirkevných. Veď práve tá cirkev, hlásajúca striedmosť života, je jedna z najbohatších inštitúcií Slovenska, ak nie sveta.
Koľko krát sme sa stretli s tým, že cirkev, hospodáriaca na majetkoch s hodnotou vyššou než samospráva, pýta peniaze práve od tých, čo ich majú najmenej? Je to morálne, alebo je to cnosť tých, čo prispievajú na túto „malú pyramídovú hru“ tejto inštitúcie?
Stalo sa už nepísaným pravidlom, že ľudia vsádzajú i na úspech v kariére, vo vzdelaní, v práci… Sú pyšný na svoje dosiahnuté mizivé úspechy a jeden sa kladie na vyšší „piedestál“ ako ten druhý. Vznikajú nové celebrity, ktoré sa strácajú navždy v zabudnutí pokiaľ nedosiahnu sledovanosť, predaj jednotlivých médií. Tie sa stávajú konzumným materiálom a marketingovou značkou, zabezpečujúcou hltanie tovaru spoločnosťou. A tu niekde sa pýcha, z dosiahnutia najvyšších mét, mení na poníženosť- „pred použitím potrepať, po použití odhoďte do nádob na to určených“.
LAKOMSTVO- ŠTEDROSŤ
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, patria domácnosti s deťmi do 16 rokov, k najlepšie vybaveným zariadeniami technického charakteru. Mladý ľudia si teda doprajú dostatočné množstvo hmotných statkov vo svojom okolí, a stávajú sa tak jedným z hlavných hnacích motorov ekonomiky. Ich bezstarostnosť sa prejavuje i vo vnímaní hodnôt, ktoré majú. A tak sa stáva dennou realitou, že pompéznosť života mladej, konzumnej generácie, zabúda na štedrosť ku svojmu okoliu a lakomstvo voči všetkému, čo sa ich momentálne nedotýka. Je všeobecne preukázateľné, že na rôzne, z môjho pohľadu dosť pochybné, zbierky, poukazujú svoje príspevky hlavne príslušníci strednej a staršej generácie. Na druhej strane, je skutočnosť, že štedrosť sa v najväčšej miere prejavuje hlavne v období blížiacich sa cirkevných sviatkov ako sú Vianoce alebo Veľká noc. Vtedy sa ohlasujú i inštitúcie, ktoré sa takejto činnosti venujú.
Bezstarostnosť prejavovaná počas celého roka, tak má vyvrcholenie v chvíľkových záchvatoch štedrosti a súcitu, silne podporovaná i mediálnym šialenstvom, ktoré vyvolávajú tieto dva dátumy roka.
V neposlednom rade sa tieto dva pojmy kresťanskej „mytológie“, prejavujú i v samotnom spoločenskom zriadení, kde dochádza neustále k prehlbovaniu rozdielov obyvateľstva v ekonomických ukazovateľoch. No v skutočnosti sa prejavujú opačne. Veď i Ježiš Kristus nasýtil ľud z jednej ryby, a uhasil smäd z jednej čaše vína davu…
SMILSTVO – ČISTOTA
Podľa dostupných údajov v roku 1989 bol vek prvého sexuálneho styku u muža takmer 21 rokov, u žien takmer 19 rokov života. Dnes, vo vyspelej spoločnosti, ktorá sa vyvíja slobodne, v kresťanskom duchu už viac ako 17 rokov, je to vek 17,5 roka u muža a takmer 17 rokov u žien. Ak sa už o mužoch a ženách dá hovoriť. Priemerný počet sexuálnych partnerov pred vstúpením do manželstva je 3 až 4 partneri. Je to ešte čistota alebo už je to smilstvo? Jednoducho je to trend… Inštitút manželstva, jeden zo základných prvkov kresťanského nažívania, sa stáva zaznávanou, kultúrnou záležitosťou konzervatívneho vnímania sveta. Kým v roku 1989 bolo na území Slovenskej republiky uzatvorených 36525 manželstiev, v roku 2004 to bolo len 27885 sobášov. V partnerstve bolo „neverných“ svojmu partnerovi viac ako 30% žien a viac ako 40 % mužov. Práve to bola aj jedna z hlavných príčin rozvodov, popri násiliu, ktorých v roku 1989 bolo 22,74 % z uzavretých manželstiev, kým v roku 2004 ich bolo viac ako 39 %.
Ďalším zaujímavým ukazovateľom v tejto oblasti je i narodenie detí do mimomanželského, neúplného zväzku. V roku 1989 to bolo 7,16 % detí narodených mimo manželstva, v roku 2004 to bolo až 24,84 %, čo ukazuje na to, aký zaznávaný sa stáva inštitút manželstva, respektívne, že manželstvá sa uzatvárajú až po príchode detí.
A tak sa stáva nepoškvrnená Panna Mária z kresťanskej mytológie len ďalším spoločenským, nedeľňajším, kultúrnym vyžitím v stánku Božom…
ZÁVISŤ – LÁSKA
Jeden z ďalších faktorov bezstarostného vnímania sveta je produkovanie závisti a úpadok prejavov lásky. Tá sa stáva skôr tovarom jednotlivých televízií, ktoré produkujú a vysielajú seriály a filmy, vydavateľstiev s komerčnými trhákmi typu Danielle Steelová… Láska sa stala výborným komerčným tovarom vo všetkých oblastiach, sviatkom zamilovaných počínajúc, Vianocami končiac. Pravdou však ostáva, že láska mizne z naších životov a jej prítomnosť v reálnom živote vnímame len vtedy, keď je pretriasaná v médiách rôzneho typu.
Pojem láska je viac vnímaný ako telesný kontakt dvoch ľudí, nie ako pocit vyvolaný hormonálnym „harašením“.
Na druhej strane závisť spôsobuje, že je čoraz viac ľudí uzavretých do svojho sveta plného snov a nekonečného lamentovania nad niečím, čo v prvom rade musia začať meniť od seba…
Veď predsa je také slastné nič nerobiť…
HNEV – TICHOSŤ
Bezstarostnosť života sa prejavuje aj v živote jednotlivcov a rodín. Na jednej strane vidíme pompézne správanie sa nielen ľudí samotných, ale aj rôznych inštitúcií, cirkev nevynímajúc.
Zrazu cirkev, hlásajúca skromnosť a miernosť žitia, sa snaží v úpadku svojej svetskej moci, ktorá jej odjakživa prislúchala a bola jej hlavným zdrojom bytia, ovplyvňovať nielen chod vecí týkajúcich sa jej interných záležitostí, ale snaží sa vniesť do slobodného sveta s liberálnym myslením svoje konzervatívne riadenie, a tým si zachovať ako taký vplyv a moc.
To vyvoláva na jednej strane hnev a zatracovanie cirkvi ako inštitúcie, no napriek tomu ostáva snaha, aspoň v teoretickej rovine, zachovať učenie a myslenie kresťanskej viery…
Domáce násilie, známe nielen z rodín neveriacich príslušníkov štátu, je ďalším príkladom toho, že slasť spôsobená hormonálnymi výlevmi a zväčša alkoholovým opojením, sa stavia na úroveň bežného morálneho správania sa v našej vyspelej spoločnosti…
OBŽERSTVO – MIERNOSŤ
Je vedecky dokázané, že jedlo a rôzne chute vyvolávajú v človeku, buď príjemné, alebo nepríjemné pocity, čo je spôsobené hormonálnym vylučovaním. Snáď nemusím nikomu pripomínať istý štát sveta, ktorý má i na svojich bankovkách nápis: „ In God We Trust“ (veríme v Boha), že nevhodnou konzumáciou, a nekontrolovaným konzumom, sa môže dostaviť štádium „bruchabolenia“.
Je priam zarážajúce, že ľudia zo štátov vyspelého sveta, ktorí sa poväčšine hlásia k vieram a náboženstvám so základom v Starom zákone, patria k najväčším konzumentom sveta- to sa samozrejme netýka len potravín. Viac ako polovica dospelej populácie USA a krajín Európskej únie trpí nadváhou, 2% populácie sveta pochádzajúcich prevažne z týchto krajín vlastní viac ako polovicu majetku sveta…
V opozícii týchto krajín stoja zase krajiny Afriky, Ázie, Južnej Ameriky…
V týchto krajinách byť mierny v konzume, je byť najväčším boháčom. Zatiaľ, čo vyspelý svet investuje prostriedky na liečbu chorôb spôsobených obezitou (cukrovka, hypertenzia, kardio-vaskulárne problémy), ľudia v chudobných krajinách – „ateisti – neveriaci“ – umierajú na podvýživu. A tak sa nečudujme, napríklad krajinám Stredného východu, že sa snažia zlikvidovať, narušiť chod života týchto nenásytných krajín.
LENIVOSŤ – HORLIVOSŤ
Jeden so sprievodných javov dnešnej kultúry bytia, nielen na Slovensku, ale i vo svete, je určitá pohodlnosť existencie. Obklopujeme sa často nesmiernym počtom vynálezov a prístrojov, ktoré nám zjednodušujú život, a tým sa vystavujeme riziku rôznych nových, „neočakávaných“ udalostí a chorôb.
Pokrok sveta už spôsobil nemálo problémov v globálnom meradle.
Na jednej strane sa prejavuje horlivosť, napríklad po zavedení úspešnej prevádzky mobilných zariadení sa preukázala možnosť, že tieto môžu spôsobovať nádorové ochorenia, impotenciu, na druhej strane, pokrok vo výrobe áut spôsobuje to, že automobil sa stáva tak trochu jednou zo závislostí, dosiaľ ešte nezachytenej v diagnostickej príručke psychiatrie. Nie je snáď lenivosťou, keď sa stretneme s človekom, ktorý ide na aute 100 metrov nakúpiť raňajky? Zabudli sme na to, že nohy máme na chodenie. V istom výskume bolo zistené, že bežný človek spred 10000 rokov mal lepšie kondičné predpoklady, ako dnes vrcholoví športovci.
Snáď stojí za zamyslenie sa nad sebou samým, či pohodlnosť a lenivosť, ktorá opantala ľudstvo, nie je tak trochu na škodu nás samých.
A čo na záver?
Hedonizmus – slastné vnímanie sveta, je nevyčerpateľná studnica nášho sveta. Slasti, ktoré sa vyskytujú v životoch jednotlivých skupín (drogy, alkohol, zabíjanie, pompéznosť, konzum, reality show, rôzne závislosti… ), sú súčasťou denného poriadku paradoxne krajín, ktoré sa hlásia ku prameňom histórie a kultúry v Starom a neskôr v Novom zákone.
Hedonizmus je súčasťou nášho každodenného prejavu. V detailnom vnímaní, už to, že dieťa zje kúsok čokolády a spôsobí mu to radosť, napriek tomu, že vie o rizikách spojených s týmto slastným pocitom, je do určitej miery prejavom a formou hedonizmu v jeho živote.
Nechcel som posudzovať morálnu stránku správania sa spoločnosti, na to nemám právo, a v neposlednom rade, ani chuť. Chcel som sa len vecne dotknúť, mne známych, faktov. Je množstvo morálnych príručiek, ktoré riešia práve túto problematiku. No poukazovaním na chyby ešte nikto nič nevyriešil, a tak ostáva len dúfať na vnútornú obrodu jednotlivcov a postupné uvedomovanie si správneho konania a žitia…
