Vyspelé krajiny OECD investujú finančné prostriedky do zdravotne postihnutých a invalidných občanov až v dvojnásobnej miere, ako je to pri nezamestnaných. Je to spôsobené aj tým, že invalidný dôchodca, alebo zdravotne postihnutý občan, sa často vyskytuje na okraji spoločnosti a jeho finančné prostriedky a nemožnosť získať iné príjmy ho odsúvajú na okraj spoločnosti.
Jednotlivé štáty poskytujú týmto občanom niekoľko výhod, ale poskytujú aj zľavy a invalidi a zdravotne postihnutí sú odkázaní aj na rôzne príspevky.
V krajinách Európskej únie je však situácia z pohľadu zamestnávania zdravotne postihnutých a invalidných občanov na vyspelej úrovni. Podľa štatistík z Eurostatu, v krajinách ako Fínsko, Francúzsko a Holandsko pracuje viac ako polovica zdravotne postihnutých.
Zaujímavou krajinou je v tejto oblasti Švédsko, kde aj napriek hendikepu, do práce denne dochádza až 72,5 percenta zdravotne postihnutých občanov danej krajiny.
U nás je aj vďaka nevydarenej reforme z vládneho kabinetu podľa Eurostatu zamestnanosť zdravotne postihnutých len na úrovni približne 19 percent. Aj napriek zníženým príspevkom na zamestnávanie a podnikateľskú činnosť hendikepovaných občanov, štát naďalej poskytuje príspevky, ktoré majú za úlohu zvyšovať zamestnanosť zdravotne postihnutých občanov.
Občan musí splniť zákonom dané podmienky a následne mu vzniká právny nárok na príspevok alebo zamestnávateľovi, ktorý zdravotne postihnutého občana zamestnáva. Výhodou pre zamestnávateľov sú aj znížené odvody, alebo viaceré príspevky, ktoré zamestnávateľ môže získať, ak zamestná určitý počet hendikepovaných, vytvorením chránenej dielne, pri ktorej musí zamestnať aspoň 50 percent všetkých zamestnancov s hendikepom, ktorý je predpísaný aspoň na 40 percent postihnutia posúdeného Sociálnou poisťovňou.
